aknasel5

Som tá, čo túži po láske,

čo stačí jej nežné objatie,

čo nechce byť prvá, ktorú budeš milovať,

ale posledná, na ktorú budeš zabúdať.

Mám rada ľudí, čo lásky sa neboja,

no tých už veľa nie je,

a medzi tých, čo lásky sa boja,

patrím aj ja, čo dobré nie je.

Čakám, kým SMS- ka mi príde,

kým niekto mi zavolá,

no pri mne nič také nepríde,

občas však mamina mi zavolá.

Môj prvý bozk ma ešte len čaká,

no nie som jediná, čo vyčkáva,

ja nechcem si nájsť žiadneho paka,

čo sa stále len nadžgáva.

Nežné dotyky cítiť by som chcela,

od milého a poctivého chlapca,

pre ktorého trápiť by som sa nemusela,

no kde nájdem takého chlapca?

Však na každého si láska nájde čas,

keď z pier jeho budeš môcť ochutnať

a krásne a nežne ho pobozkať,

no kedy príde ten môj čas?

Ako povedať: „Mám ťa rada!“,

keď hanblivosť ma premáha,

keď počuť posmech od druhých by som nerada,

no, pomohla by mi dobrá rada.

Som tá, čo chce, aby si ju láska našla,

čo nechce, aby ju viazala samoty mašľa,

čo chcela by jedného iba,

tým jedným myslím iba TEBA!

Milujem tvoje hnedé oči, keď sa na mňa pozerajú,

milujem tvoje krásne vlasy, čo vo vetre sa zvíjajú,

milujem tvoje pery, keď sa na mňa usmejú,

milujem tvoju nežnú pleť, pusu by som ti dala hneď!

Ty o mne nevieš nič, o mne, ako tajomnej stále sníš,

ako v tvojej náruči sa uchýlim a za ruku ťa uchopím.

Kto dokáže svojim citom poručiť?

Kto dokáže druhého láskou obdariť?

Kto neklame v dnešnom storočí?

Kto sa za mnou kedykoľvek otočí?

Kto by mi, čo sa lásky týka, poradil?

Kto by ma krásne a nežne pohladil?

Kto nad mojim hrobom bude stáť?

Kto mi na tieto otázky odpovede dokáže dať?

Myslím, že zaľúbená som,

no zrodil sa vo mne dáky zlom,

zaľúbenosť je síce krásna,

no prekážka moja je jasná,

priveľmi smutná na slzy,

až začína strácať impulzy.

Pomaly strácam nádej,

že niekedy ťa ešte uvidím.

Má to vôbec dej?

Bojím sa, že lásku stratím...

Bola som pri tom, keď hviezdy pozoroval,

bola som pri ňom, ako tam tak ležal,

stále ho mám rada,

viac než kamaráta,

mňa tiež rád má, ak sa nemýlim,

no priateľku už má, Kristínu myslím.

Veď rany sa časom zahoja,

hovorím si stále,

no môjho smútku závoja,

nezbavím sa za deň.

Ani rozlúčiť som sa s ním nestihla,

stihla som len dobrú noc mu povedať,

odvahu som tentoraz na nič nemala,

slzy by som vtedy mohla rozdávať.

Už je koniec, späť na Slovensku som,

nič to, povedať mohla by som,

veď zasa na chvíľu zabudnem,

dokým ho v lete opäť nestretnem.

Bude sa tento dej stále opakovať?

Potrebujem si na otázku odpovedať.

Do Talianska sa celkom teším,

Spomienky na Toma tam snáď odplaším...

Keď padajúcu hviezdu uvidím,

želanie moje si vybavím,

tým želaním si ty, byť s tebou by som chcela,

žiadne sebecké prianie by som avšak nechcela.

Ak ma nemáš rád tak ako ja teba,

potom to želanie žiadnu cenu nemá.

Je to zvláštne, ako na teba stále myslím,

no vo svojich citoch sa zväčša nemýlim...

Z Talianska

Včera bol krásny deň,

nebol to ale žiadny sen,

s peknými chlapcami vonku sme boli,

v bare sme s nimi pili dve coli.

Bolo nám spolu velice fajn,

von s nimi ísť zas by bolo fajn,

ráno sa však netvárili tak ako včera,

uvidíme, aká bude večera,

či po večeri sa zas stretneme,

alebo na seba celkom zabudneme.

Včera bolo strašne dobre a

nebolo to po prvý raz,

možno bude opäť dobre a

skúsiť by sme to mohli zas.

Zistila som, že som sa s láskou nepohodla,

vôbec na ničom som sa s ňou nedohodla,

teraz ma to trápi, teba myslím tiež,

sklamala som ťa, „pichla“ ako jež.

Je mi to strašne ľúto,

ale mala som pred sebou dáke puto,

čo nedovolilo mi s tebou sa zblížiť,

no nechcela som ti ublížiť!